Jak už asi víte, pracuji ve zdravotnictví. A právě práce ve zdravotnictví mi už několikrát vnesla do potápění zajímavý - a hlavně jiný pohled. Pan doktor Malejčík, se kterým mám to štěstí pracovat, má bohaté zkušenosti nejen se všeobecným lékařstvím, ale i se sportem a sportovním lékařstvím. A protože sám píše blog, rozhodli jsme se sdílet jeho poznatky k potápění formou článku.

Tak pojďme na to!

Riziká zimného potápania

Jeseň prináša okrem studeného počasia zo sebou sezónu infekcií dýchacích ciest.
Dýchacie cesty sú vystlané sliznicou ktorá pri zápale opuchne a znepriechodní prirodzené vyústenia prínosových, alebo stredoušných dutín ktoré sa nachádzajú v nosovej dutine.

Ak sa telo potápača pri ponore vysporadúva aj s ľahšou infekciou dýchacích ciest a podchladením, riziko zdravotných komplikácií sa zvyšuje.
O tom, ako im predísť pojednáva tento článok.

Prínosové dutiny a potápanie

V lebke človeka sa nachádzajú prirodzené dutiny. Označujú sa ako prínosové, alebo odbornejšie paranazálne. V čelovej kosti sú to párové čelové dutiny, v čeľusti čeľusťové (cca medzi hornými zubami a očnicou) a v oblasti za nosom viacpočetné čuchové a párové klinovité dutiny.
Všetky prirodzene  komunikujú s nosovou dutinou a tým vyrovnávajú tlak s okolitým prostredím cez zúžené miesta - vývody. (obrázok č. 1)

Pri potápaní sa tlak vzduchu mení už v pár metroch hĺbky. Ak je vývod, alebo viacero vývodov prínosových dutín upchatých – napríklad kvôli akútnemu zápalu, alergii, nádche, nosovým polypom alebo chronickému zápalu dutín – vzduch nemá kam uniknúť ani sa vyrovnať so zmenou tlaku.
Príznaky u potápača nemusia byť nejako zásadné napr. nádcha, upchatý nos.

Prečo je to nebezpečné:

• Pri ponáraní sa vzduch v dutinách stláča. Zúžené vývody nemôžu odviesť vzduch, vzniká podtlak a tým podtlaková barotrauma – sprevádzaný ostrou bolesťou a vnútorným zakrvácaním do postihnutej dutiny. Bolesť z podtlakového zakrvácania do dutín ustupuje veľmi pomaly aj po ukončení ponoru. Tekutina v postihnutej dutine sa sama postupne vstrebáva, ale trvá to aj niekoľko dní. Tento neprirodzený obsah dutiny sa ale môže infikovať a spôsobiť ďalšie komplikácie.
  

• Pri vynáraní vzduch expanduje, ale ak sú vývody dutiny upchaté, nemá kam uniknúť. Vzniká tzv. pretlaková barotrauma. Natlakovaná dutina/dutiny intenzívne bolia. Pretlak vzduchu postupne vstrebáva, ale bolestivosť a poškodenie tkanív pretrváva počas hojenia aj niekoľko dní.

Praktická rada:
Ak máte nádchu, zápal dutín alebo nosové polypy, do vody radšej nechoďte. Riskujete nielen bolesť počas ponoru, ale aj hodiny až dni po ponore.

Ucho a potápanie

Ucho je mimoriadne citlivý a zložitý orgán. (obrázok č. 2)
Vonkajšie ucho tvorí ušnica a zvukovod a je uzavretý bubienkom. Vonkajšie ucho priamo komunikuje s vonkajším prostredím.
Stredné ucho je dutina za bubienkom zavzatá v lebke. Z bubienka sú drobnými kôstkami zmeny vonkajšieho tlaku prenášané do vnútorného ucha (na obrázku fialovou) kde je mechanická energia transformovaná v tzv. slimáku na elektrický signál a ten sluchovým nervom prenášaný do príslušnej časti mozgu kde ho vnímame ako zvuk. Nad slimákom sú znázornené tzv. polkruhové kanáliky, ktoré sú zodpovedné za vnímanie polohy hlavy a ich narušením vzniká závrat.
Dôležitou súčasťou stredoušnej dutiny je tzv. Eustachova trubica, ktorá spája stredné ucho s nosohltanom a tým vyrovnáva tlak s vonkajším prostredím. Bežne je uzavretá. Otvára sa pri prehĺtaní, zívaní a pohyboch sánky. Vyrovnávanie tlaku v stredouší človek niekedy počuje ako jemné prasknutie.

Pri ponáraní je potrebné vedome otvárať ústia Eustachových trubíc niektorou z techník vyrovnávania tlaku v stredoušnej dutine (Valsalva, Frenzel, Toynbee). Pri nedostatočnom vyrovnávaní tlaku - nepriechodnosti Eustachovej trubice (napríklad zápalom nosohltanu, alergiou, nosovými polypmi) dochádza v stredoušnej dutine k relatívnemu podtlaku a tým k vtiahnutiu bubienka smerom do stredoušnej dutiny, čo sa prejavuje bolestivosťou, pri pokračovaní v ponore až zakrvácaním do bubienka z podtlaku v cievkach a jeho pretrhnutím.
Ďalším negatívom pri ponore s infekciou dýchacích ciest je to, že realizovaním manévrov na vyrovnanie tlaku v stredoušnej dutine (napr. Valsalva) dôjde k preneseniu infekčného zárodku z horných dýchacích ciest do stredoušnej dutiny.
Iná situácia nastáva v prípade upchatia zvukovodov z vonku (vodotesné kukly, ušné upchávky) a správnej priechodnosti Eustachovej trubice. Tu vzniká pretlak v stredoušnej dutine s možnosťou podobného efektu ale s pretrhnutím bubienka smerom von.
Poranenie bubienka sa prejavuje nedoslýchavosťou na postihnuté ucho, zaľahnutím v uchu a pískaním (tinitus).
Pri pretrhnuti bubienka a zatečení studenej vody do stredoušnej dutiny dochádza k podráždeniu rovnovážneho aparátu - závratu, dezorientácii a prvokácii dávivého reflexu s rizikom utopenia sa potápača.
V prípade pretrhnutia bubienka sa nekomplikovaný stav samovoľne hojí jazvou.

Praktická rada:
Okrem správnych techník vyrovanávania tlaku v stredoušných dutinách sa
nepotápajte pri zápale horných dýchacích ciest, alebo alergickej nádche.
Ponor je bezpečný až po kompletnom odznení príznakov.
Fajčenie je z hľadiska hygieny a priechodnosti dýchacích ciest tiež nevhodné.

Pôsobenie chladu

Z medicínskeho hľadiska pri uvažovaní o vplyve chladu na ľudské telo je potrebné vedieť, že rozlišujeme teplotu povrchu tela (t.j. kože a svalov), ktorú reprezentuje teplota kože a teplotu telesného jadra (lebečnej, hrudnej a brušnej dutiny). Pre správne zachovanie funkcií ľudského tela je nevyhnutné udržiavať konštantnú teplotu v orgánoch telesného jadra (36,5 - 37,5 °C) - meriame ju cez konečník (tzv. rektálna teplota).
Zatiaľ čo teplota povrchu tela sa môže meniť vplyvom vonkajšieho prostredia, psychickým stavom (napr. stres vedie k zúženiu cievok v rukách a nohách - ich nedostatočnému prehriatiu a pocitu chladu), zápalu v tele (tu sa naopak cievky rozširujú a povrchová teplota sa zvyšuje) - teplotu telesného jadra telo udržiava vo vyššie uvedenom rozmedzí.

Pri kontakte so studenou vodou (najmä pod 10 °C) dochádza k rýchlej strate telesného tepla z povrchu tela - až 25-krát efektívnejšie než vzduchom. Strata telesného tepla sa urýchľuje obtekaním studenej vody okolo tela potápača.
Tým že sa znižuje teplota povrchu tela, ale aj dýchaním chladných plynov pod vodou dochádza okrem pocitu chladu k poklesu teploty telesného jadra (t. j. podchladeniu).
Telo začína zapájať rôzne obranné mechanizmy a to pomocou:

• aktivácie svalov a to buď vôľovo (zvýšenou fyzickou aktivitou), alebo mimovôľovo (nekontrovateľným trasom)

• zúžením cievok v rukách a nohách a tým zhoršeniu ich funkcie (napr. prstov rúk a tým dochádza k zníženiu zručnosti)

• zrýchlením dýchania, zvýšením krvného tlaku a pulzu (telo sa snaží orgány viac prekysličiť)

Všetky tieto príznaky zapadajú do ľahkého podchladenia. Potápač je schopný vykonať výstup z vody. Tu je potrebné sa čo najskôr vyzliecť z potápačského obleku, obliecť sa do suchého, teplého oblečenia, aktívne a pasívne ohrievanie (cvičenie, teplé sladené nápoje).

V prípade prehlbovania podchladenia dochádza k vyčerpaniu termoregulačných mechanizmov a postupne k poruchám vnímania, otupenosti až k bezvedomiu. Ďalej ustáva svalový tras, pohybové funkcie sa spomaľujú. Dochádza aj k spomaleniu dýchania, zníženiu krvného tlaku a spomaleniu činnosti srdca a poruchám srdcovej činnosti. Postup pri pomoci takto podchladenému je odlišný v tom, v týchto štádiách sa telesná aktivita nedoporučuje, pri poruche vedomia ani podávanie tekutín (hrozí udusenie) v prípade bezvedomia, neprítomnosti dýchania a pulzu okamžite zahájiť oživovanie (začať záklonom hlavy na spriechodnenie dýchacích ciest).

Samozrejmosťou je odstránenie potápačského obleku (aj rozstrihnutím), kvôli zabráneniu podchladzovania, aktívne ohrievanie a aktivovanie profesionálnej zdravotníckej pomoci.

Praktická rada:

Pôsobenie chladu na ľudské telo je prítomné neustále, napriek moderným materiálom a vyhrievacím systémom. Okrem dôslednej materiálno-technickej a organizačnej prípravy ponoru je nevyhnutné ovládať aj základné postupy pomoci podchladenému, ako aj praktické osvojenie si oživovania.

Autor:

MUDr. Miloš Malejčík

Všeobecný lekár s viac než 20 rokmi praxe, autor blogu https://www.doktornarovinu.sk
Píše o zdraví, športe a prevencii bez komercie – s cieľom pomáhať ľuďom porozumieť vlastnému telu - aj v extrémnych podmienkach, ako je potápanie.