Keď sa medicína ponorí hlbšie

Potápanie nie je len šport, ale aj lekcia z dôvery vo vlastné telo.

Rozhovor s MUDr. Milošom Malejčíkom, praktickým lekárom a autorom projektu Doktor Narovinu, ktorý po rokoch v ambulancii hľadá hlbší zmysel medicíny – medzi pohybom, prevenciou a vnútornou rovnováhou.

V súčasnosti sa pripravuje na rozšírenie svojej odbornej kvalifikácie o telovýchovné lekárstvo, s cieľom venovať sa prevencii a lifestyle medicíne v širšom kontexte.

Spolupráca s pánom doktorom je pre mňa, ako športovcov telom i dušou veľká skúsenosť a príležitosť, ako si na šport získať zase trochu iný uhol pohľadu.

Čo Vás priviedlo do sveta telovýchovného lekárstva?

Pätnásť rokov som mal vlastnú prax všeobecného lekára pre dospelých.
Ľudia tam prichádzajú s akútnymi ťažkosťami, často aj so sociálnymi a psychosociálnymi problémami.
Bola to intenzívna škola medicíny aj života – ale postupne sa pridávala únava zo systému, ktorý viac hasí požiare, než hľadá a rieši príčiny.

Sám som sa dlhodobo venoval pohybu – behu, cyklistike, turistike, posilňovaniu, aj základom thajského boxu.
Vďaka tomu som si uvedomil, že zdravie sa nedá liečiť len receptom.
Začal som hľadať cestu, ako vrátiť do medicíny zmysel, prevenciu a osobný kontakt.

Telovýchovné lekárstvo ma zaujalo práve týmto presahom – spája pohyb, ako vedomú prácu so zdravím.
Ale skúsenosť z ambulancie telovýchovného lekárstva mi ukázala, že aj tento odbor má svoje limity: veľa byrokracie, povinné prehliadky pre mládež, minimum digitalizácie, málo priestoru pre skutočnú prevenciu u dospelých. Častokrát sa tam chodí iba pre pečiatku.

Napriek tomu verím, že telovýchovné lekárstvo má veľký potenciál – ak sa vráti k svojmu jadru, k človeku.
Pre mňa je to cesta, ako spájať medicínu, pohyb a zodpovednosť za vlastné zdravie.
Nie ako doplnok, ale ako základ modernej, kultivovanej starostlivosti o telo a myseľ.

V čom sa líši klasická práca všeobecného lekára a telovýchovného?

Telovýchovný lekár sa snaží, aby pri športe nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu a aby sa včas odhalili skryté ochorenia, ktoré by mohli byť rizikové. Taktiež sa venuje diagnostike a liečbe úrazov a ochorení súvisiacich s výkonom športu.
Všeobecný lekár rieši najmä už vzniknuté problémy, telovýchovný pracuje viac preventívne – hľadá rovnováhu medzi výkonom a zdravím.

Rozdiel je aj v tempe práce.
Kým všeobecná ambulancia je často o rýchlom riešení akútnych ťažkostí, telovýchovné lekárstvo umožňuje spomaliť, merať, analyzovať a vysvetľovať.
Ide o medicínu, ktorá učí človeka porozumieť vlastnému telu – nie len ho narýchlo "opravovať".

Myslíte si, že je potápanie šport, ktorý vyžaduje špecifické a častejšie vyšetrenie oproti iným športom?

Áno, potápanie patrí medzi športy, ktoré si vyžadujú špecifické lekárske posúdenie.
Nie preto, že by bolo extrémne rizikové, ale preto, že kombinuje fyzickú námahu s prostredím, ktoré zásadne mení fyziologické podmienky tela – tlak, dýchanie, teplotu aj orientáciu.

Cieľom lekárskeho vyšetrenia nie je hľadať "zákaz", ale odhaliť ochorenia, ktoré by sa pod hladinou mohli prejaviť inak alebo zhoršiť – napríklad poruchy srdcového rytmu, skryté pľúcne ochorenia, problémy s vyrovnávaním tlaku v ušiach či nosových dutinách, alebo neurologické a metabolické stavy, ktoré môžu viesť k závratu, strate vedomia.

Pravidelná kontrola je preto pri potápaní dôležitejšia než pri väčšine rekreačných športov.
Lekár posudzuje nielen aktuálny zdravotný stav, ale aj schopnosť zvládnuť záťaž, stres, zmenu prostredia a situácie pod hladinou.

Aké vyšetrenia by mal potápač absolvovať pred tým, než začne s potápaním? Aké vyšetrenia si môže z vlastnej iniciatívy zabezpečiť nad rámec povinných?

Základom je lekárske vyšetrenie so zameraním na srdcovo-cievny, pľúcny a krčno-nosno-ušný (ORL) systém, doplnené o podrobnú anamnézu – teda rozhovor o zdravotnej minulosti, liekoch, úrazoch, operáciách či psychickom stave.

Lekár sa v rozhore s pacientom zameriava na ochorenia, ktoré by mohli pod hladinou spôsobiť problém:

• srdcové ochorenia a poruchy rytmu,

• astmu, chronické pľúcne ochorenia, prekonaný pneumotorax,

• problémy so stredným uchom, prínosovými dutinami alebo zubami,

• neurologické ochorenia (epilepsia, migréna, stavy po úraze hlavy),

• metabolické poruchy (cukrovka, obezita),

• stavy po operáciách alebo zápaloch, ktoré by mohli obmedzovať vyrovnávanie tlaku.
  

Základné vyšetrenia:

• komplexné fyzikálne vyšetrenie (tj klasické vyšetrenie na ambulancii) s dôrazom na pľúca, srdce, ORL a nervový systém, zrak

K odporúčaným patria:

• krvný obraz,

• hladina glykémie (cukor v krvi),

• chemické vyšetrenie moču,

• pokojové EKG,

• základné vyšetrenie pľúcnych funkcií – spirometria.

• RTG vyšetrenie srdca a pľúc sa odporúča zvážiť najmä vtedy, ak nebolo realizované za posledné dva roky.

• U potápačov nad 45 rokov alebo u osôb s rizikovými faktormi (napr. vysoký tlak, nadváha, rodinná anamnéza srdcových ochorení) sa odporúča aj záťažové EKG – ergometria, pri ktorej sa posudzuje EKG počas stupňujúcej sa záťaže na rotopede, alebo behátku.

V prípade nejasností, alebo prítomnosti chronického ochorenia je vhodné doplniť aj ďalšie vyšetrenia podľa povahy problému, prípadne odporučiť konzultáciu so špecialistom v hyperbarickej/potápačskej medicíne.

Zmyslom týchto vyšetrení nie je vylúčiť ľudí z potápania, ale pomôcť im potápať sa bezpečne a s rešpektom k vlastnému telu.

Ako často by mal potápač chodiť na lekársku prehliadku?

Každoročne.
Po každom závažnejšom úraze, ťažkej infekcii dýchacích ciest, operácii či zmenách zdravotného stavu (napr. nová liečba, ťažšie ochorenie), je potrebné prehodnotiť spôsobilosť skôr.

Líšia sa požiadavky na vyšetrenie u rekreačného a profesionálneho potápača?

Áno, rozdiel je výrazný – hlavne v rozsahu a zodpovednosti.

Rekreačné potápanie sa posudzuje z hľadiska bezpečnosti pre jednotlivca.
Cieľom je zistiť, či daný človek zvládne bežné fyzické a psychické nároky ponoru, či nemá ochorenie, ktoré by sa mohlo pod hladinou zhoršiť, a či má dostatočnú kondíciu.

U profesionálnych potápačov ide o úplne iný rámec – ich zdravie priamo ovplyvňuje bezpečnosť celého tímu aj pracovný výkon.
Prehliadka je preto komplexnejšia: obsahuje detailné interné, pľúcne, ORL a neurologické vyšetrenie, EKG v záťaži, spirometriu, laboratórne testy, aj zobrazovacie vyšetrenia (napr. RTG hrudníka, echokardiografiu). Vykonáva ju pracovný lekár. 

Kto môže vykonávať lekárske prehliadky potápačov, aký lekár alebo špecializácia?

Väčšinu základných vyšetrení môže urobiť všeobecný lekár (praktik) so skúsenosťami v hodnotení fyzickej a psychickej záťaže, alebo lekár so špecializáciou v telovýchovnom lekárstve.
Pri nejasnostiach alebo zdravotných obmedzeniach je však vhodné, aby vyšetrenie viedol lekár so skúsenosťou v potápačskej alebo hyperbarickej medicíne – teda odborník, ktorý rozumie fyziológii ponoru a rizikám spojeným so zmenou tlaku.

Existujú odporúčané lekárske postupy (odkazy uvádzam v závere), pri dodržaní ktorých sa minimalizujú zdravotné riziká ponoru.

Rozhodujúca nie je "pečiatka", ale kompetencia lekára rozpoznať riziko a vedieť ho vysvetliť potápačovi zrozumiteľne a partnersky.

Čo všetko lekár pri prehliadke sleduje? 

Vyšetrenie potápača je komplexné – nejde len o "papierovú prehliadku".
Lekár sleduje celý organizmus z pohľadu toho, ako zvládne tlak, ponor a návrat na hladinu.

Základné oblasti:

• Srdce a cievy – EKG, tlak, prípadne záťažový test. Cieľom je vylúčiť poruchy rytmu, ischemickú chorobu srdca či zníženú výkonnosť.
  

• Dýchací systém – posúdenie pľúcnej kapacity (spirometria), anamnéza astmy, zápalov, či prekonaného pneumotoraxu.
  

• ORL oblasť (uši, nos, prínosové dutiny) – dôležité pre vyrovnávanie tlaku. Ak je prítomná porucha Eustachovej trubice, chronická sinusitída alebo perforácia bubienka, potápanie je rizikové.
  

• Zrak a oči – posúdenie schopnosti orientácie pod vodou, vylúčenie očných ochorení, ktoré by mohli reagovať na tlak (napr. po operáciách).
  

• Nervový systém – vyšetrenie reflexov, rovnováhy, anamnéza migrén, závratov, záchvatových stavov.
  

• Metabolizmus a celková kondícia – hmotnosť, krvný tlak, cukor, lieky, hydratácia.
  

Cieľom je zistiť, či daný človek dokáže potápanie zvládnuť bezpečne pre seba aj svojich partnerov.

Ako sa môže športovec dlhodobo starať o svoje zdravie, aby sa mohol bezpečne potápať či športovať? Čomu sa má vo svojom životnom štýle radšej vyvarovať?

Základom je rovnováha – medzi tréningom, regeneráciou a životom mimo športu.
Telo nie je stroj, ale systém, ktorý potrebuje rytmus, spánok a priestor na opravu.
Pre dlhodobé zdravie a bezpečné potápanie platí niekoľko jednoduchých zásad:

• Pravidelný pohyb – primeraný kondícii, nie "na doraz". Dôležitejšia je vytrvalosť než výkon.
  

• Dostatok spánku a regenerácie – telo sa zotavuje práve spánkom v noci.
  

• Vyvážená strava a hydratácia – dôležitá je stabilná energia a elektrolytová rovnováha, najmä pri potápaní v chlade.
  

• Vedomá práca so stresom – dýchanie, spomalenie, kontakt so sebou. Pod vodou sa stres znásobuje.
  

• Pravidelné preventívne kontroly - zhodnotiť stav kondície, tlaku, metabolizmu.
  

Najdôležitejšie je udržať si rešpekt k telu – vnímať signály únavy a neísť proti nim.

Aký vplyv má fajčenie, alkohol, obezita alebo nedostatok spánku na potápanie a šport všeobecne?

Všetky tieto faktory majú spoločného menovateľa – znižujú rezervy tela.
A práve rezerva – fyzická a aj psychická – rozhoduje, ako bezpečne človek zvládne záťaž pod vodou.

• Fajčenie zhoršuje okysličenie tkanív, zvyšuje riziko pľúcneho barotraumy a spomaľuje regeneráciu.
  

• Alkohol mení termoreguláciu tela, spomaľuje reakcie a odvodňuje – čo pod vodou môže byť osudné.
  

• Obezita znižuje výkonnosť, zvyšuje riziko srdcovo-cievnych príhod a dekompresných problémov, pretože tukové tkanivo zadržiava dusík.
  

• Nedostatok spánku zhoršuje sústredenie, reakčný čas aj rozhodovanie – pod hladinou, kde nie je priestor na chybu, to môže byť nebezpečné.
  

Potápanie si vyžaduje čistú hlavu, stabilný tlak a vyrovnaný metabolizmus.

Čo je podľa vás zásadná vec pre zdravého športovca?

Zásadné je poznať svoje telo a vedieť s ním žiť, nie ho len používať.
Športovec, ktorý rozumie svojim limitom, tréningu aj regenerácii, má väčšiu šancu zostať zdravý než ten, ktorý sa ženie za výkonom.

Zdravie nie je súťaž, ale rovnováha medzi námahou a pokojom.
Byť zdravý znamená mať schopnosť prispôsobiť sa – záťaži, stresu, prostrediu aj vlastnému veku.
A mať úctu k signálom tela, ktoré nikdy neklame – len mu musíme správne načúvať.
To platí na suchu aj pod hladinou.

Tieto otázky pravdepodobne niekedy napadli každého z nás. A pri každej pauze na kávu som ich v ordinácii na pána doktora chrlila aj ja. Veľmi mu ďakujem, že mi pár nejasností objasnil a dúfam, že sme niektoré otázky zodpovedali aj Vám. :-) 

Text vychádza z oficiálnych odporúčaní a odborných podkladov pre lekárske posudzovanie potápačov:

• Diving Medical Guidance to the Physician – Diver Medical Screen Committee, USA, 2022

• Doporučení pro posuzování zdravotního stavu sportovních potápěčů, ČSHLM ČLS JEP, 2024.